Zahraničná komisia KDH pod vedením europoslankyne Miriam Lexmann hodnotí vývoj zahraničnej politiky v roku 2021.
Podobne ako doma i globálnu situáciu výrazne ovplyvňuje pretrvávajúca pandémia a jej dopady na ekonomicko-spoločenskú situáciu v jednotlivých krajinách. Pre všetkých nás je prirodzene prioritou jej zvládnutie.
Slovenská zahraničná politika sa formuje predovšetkým v kontexte nášho členstva v EÚ a NATO. Vítame, že súčasná vláda v tomto kontexte priniesla väčšiu spoľahlivosť a čitateľnosť. V4 považujeme za dôležitý nástroj s väčším potenciálom na presadzovanie našich záujmov v EÚ i mimo nej. Pozitívne tiež vnímame snahu tejto vlády o hodnotovú a principiálnu zahraničnú politiku.
KDH oceňuje predovšetkým tieto tri línie dialógu na medzinárodnej scéne: Prvou je Konferencia o budúcnosti Európy, kde chceme v rámci EÚ spoločne hľadať riešenia na aktuálne vnútorné výzvy EÚ a jej geopolitickú úlohu. Druhou je diskusia iniciovaná pápežom Františkom o mieste a pôsobení kresťanov v súčasnom svete, ktorá je súčasťou synodálnej cesty. Treťou je Summit for Democracy, ktorého zmyslom je obrana a podpora slobody a demokracie vo svete zoči voči rastúcej asertivite totalitných režimov .
KDH zvlášť oceňuje naplnenie sľubu z programového vyhlásenia vlády, ktorým je zriadenie Úradu splnomocnenca pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia. Podpora náboženskej slobody vo svete je totiž jednou z odpovedí na riešenie závažných geopolitických výziev, a to vrátane migrácie, ktorá si vyžaduje komplexný prístup predovšetkým v krajinách pôvodu.
Súhlasíme s dôrazom na ľudskoprávnu dimenziu našej zahraničnej politiky, ktorú priniesla táto vláda, ako aj nedávne zriadenie postu veľvyslanca s osobitným poslaním pre ľudské práva na Ministerstve zahraničných vecí SR.
Keďže principiálny ľudskoprávny postoj v zahraničnej politike bol pre KDH vždy kľúčový, odsudzujeme sankcie uvalené Čínskou ľudovou republikou na našu europoslankyňu Miriam Lexmann za presadzovanie hodnotovej politiky voči Číne.
Zdôrazňujeme väčšiu potrebu obrátiť našu pozornosť na čoraz viac asertívne správanie autoritárskych a totalitných režimov vo svete. V tejto súvislosti KDH víta prijatie oboch stratégií: bezpečnostnej a obrannej. Tiež je potrebné urobiť konkrétne kroky k tomu, aby bol Mechanizmus preverovania zahraničných investícií efektívnejším nástrojom na našu obranu.
SR nemala ku krokom Kremľa dlhé roky principiálny postoj a v súčasnosti vidíme, že v dôsledku nejednoznačného postoja predošlých vlád na Slovensku, a žiaľ, ešte aj dnes vo viacerých členských štátoch EÚ, sa hrozby zo strany Kremľa stupňujú.
Za zlyhanie jednoznačne považujeme spôsob odchodu amerických vojsk z Afganistanu. Treba však tiež dodať, že samotná misia NATO v Afganistane, ktorej sme boli súčasťou, mala pre Európu zásadný bezpečnostný prínos.
Dôležité medzinárodné udalosti pre Slovensko v roku 2021
Významným momentom tohto roku bola pre Slovensko predovšetkým návšteva Sv. Otca Františka, ktorú sme z organizačného hľadiska zvládli vynikajúco s celosvetovým ohlasom. Prišiel, aby nás spájal a posilnil odkaz, že kresťanské hodnoty nestratili svoj význam a Slovensko je stále tou nádejou pre Európu, ktorú do neho vložil dnes už svätý Ján Pavol II. Svoje posolstvo prirodzene adresoval aj celej Európe a svetu.
Pozitívne treba hodnotiť aj kroky k zvýšeniu ekonomickej spolupráce s Taiwanom, ktorý je už dnes významným investorom na Slovensku. Podľa KDH je nevyhnutné pre našu bezpečnosť znižovať ekonomickú závislosť na Číne. A to hlavne v kľúčových sektoroch, v ktorých je pre nás Taiwan prirodzeným partnerom.
Z bezpečnostného hľadiska za veľmi negatívne považujeme dokončenie plynovodu Nord Stream 2, ktorý Slovensko kritizovalo už pri jeho začiatkoch. Súčasná energetická kríza v kontexte hybridnej vojny Kremľa a jemu blízkym režimom voči Západu ako aj eskalácia konfliktu voči Ukrajine poukazuje na riziko fatálneho dopadu tohto plynovodu na našu bezpečnosť.
Zhodnotenie vzťahov Slovenska s ostatnými krajinami
So susedmi máme štandardne priateľské vzťahy, ktoré našťastie nemôžu narušiť ani občasné eskapády niektorých predstaviteľov našej vlády, ako sme to videli napríklad v prípade škandálu bývalého premiéra I. Matoviča kvôli nevhodnému žartu vo vzťahu k Ukrajine.
Sme povzbudení vnútropolitickým vývojom v Čechách po voľbách. Novú českú vládu vnímame prirodzene ako najbližšieho spojenca.
Pozitívne hodnotíme naše jasné vymedzenie sa voči aktivite Maďarska skupovať slovenskú pôdu i následné zastavenie maďarského postupu v tejto veci. Vo vzťahu k Maďarsku je však poľutovaniahodná zahraničnopolitická dvojkoľajnosť spôsobená postojmi niektorých predstaviteľov súčasnej vládnej koalície.
Veľmi dobre sa rozvíjali naše vzťahy s krajinami EÚ, vrátane kľúčových hráčov ako Nemecko a Francúzsko. Slovensko svojimi krokmi potvrdilo, že má záujem byť i naďalej v hlavnom prúde európskej integrácie.
Bilaterálne vzťahy s Ruskom ochladli v dôsledku nášho principiálneho postoja solidarity s Českom v kauze výbuchu muničného skladu vo Vrběticiach a následného vyhostenia diplomatov. Dali sme tým jasne najavo, že destabilizačné kroky Kremľa na území členských štátov EÚ a NATO nebudeme tolerovať.
Za ostatné krajiny treba spomenúť predovšetkým návštevu taiwanského ministra zahraničných vecí na Slovensku a podpísanie dohôd o spolupráci. Taiwan je po Južnej Kórei druhý najväčší ázijský investor na Slovensku a naše obchodné vzťahy majú veľký potenciál rásť vo viacerých sektoroch.
Angažovanosť Slovenska v zahraničnej politike
Slovensko ponúklo pomoc ochrany schengenskej hranice na východe Poľska a kontinuálne podporuje boj za slobodu bieloruského ľudu voči režimu Alexandra Lukašenka, ktorý väzní už okolo 900 politických väzňov. Títo ľudia sa neprevinili ničím iným, len ich túžbou po slobode. Rovnako sme vyjadrili solidaritu a zastali sa Ukrajiny v jej nechcenom konflikte s Ruskom, ktorý Kremeľ aj naďalej eskaluje a správa sa nekonštruktívne. Podpora týmto dvom krajinám Východného partnerstva zo strany SR ale aj celej Únie musí aj naďalej patriť medzi priority nie len našej bezpečnostnej, ale aj ľudsko-právnej politiky.
Pozitívne vnímame aj trvalú snahu Slovenska spoločne s ČR a ďalšími partnermi z EÚ naďalej podporovať rozširovanie EÚ na Západný Balkán ako aj otvorenie takzvaného „Cluster 4“ so Srbskom, ktorý dáva Srbsku možnosť sa opäť priblížiť k členstvu v EÚ. Je to vďaka principiálnemu postoju našej diplomacie, že proces rozširovania EÚ na západnom Balkáne sa môže zachovať nezaťažený bilaterálnymi a historickými spormi. Rovnako pozitívne hodnotíme i kroky Slovenska voči krajinám Východného partnerstva v procese ich približovania k EÚ.
Slovensko sa zaangažovalo aj do diania v Číne, keď sme vyjadrili znepokojenie nad potláčaním demokratickej opozície v Hongkongu či prístupom komunistickej strany k menšinám, vrátane Ujgurov na severozápade krajiny. Oficiálne sme začali presadzovať v mechanizmoch EÚ uplatnenie sankcií za závažné ľudsko-právne pochybenia v krajinách ako Rusko, Čína, Bielorusko a ďalšie. Vítame tiež aktívne kroky ministra zahraničných vecí SR na to, aby sa v rámci týchto mechanizmov stala korupcia ďalším z dôvodov na sankcie štýlu Magnitskeho zákona, nakoľko práve korupcia má drasticky negatívny dopad na ľudské práva.
Pekným gestom solidarity bola naša pomoc pri prírodných nešťastiach – požiaroch v Grécku a po tornáde na južnej Morave v Čechách, kde zasahovali naši hasiči aj záchranári.
Zahraničnopolitické výzvy pre Slovensko v roku 2022
Najväčšou výzvou je pre nás jednoznačne politicky a ekonomicky stabilné zvládnutie pandémie a dôsledné napĺňanie reforiem v kontexte efektívneho čerpania Plánu obnovy uvedomujúc si riziká zadĺženia budúcich generácií.
Slovensko bude od leta 2022 predsedať V4, ale aj Slavkovskému formátu, ktorý nás spája okrem Česka aj s Rakúskom.
Zahraničnopolitický dopad bude mať bezpečnostná situácia na našej východnej hranici, teda hlavne na Ukrajine, ale tiež v Bielorusku.
Klimatické zmeny majú už teraz presah na zahraničnú politiku a preto KDH zastáva prístup v rámci EÚ, ktorý reflektuje vplyv na tretie krajiny.
Na európskej úrovni je to ochrana princípu subsidiarity a rešpektovanie rozdelenia kompetencií medzi inštitúcie a členské štáty EÚ, väčšia jednota, súdržnosť a principiálnosť v spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike. KDH podporuje ochranu európskych hodnôt a dodržiavanie zásad právneho štátu, nestotožňuje sa však so súdnym aktivizmom namiereným voči niektorým členským štátom ani s politizovaním rozsudkov Súdneho dvora EÚ čelnými predstaviteľmi a politikmi iných členských štátov Únie. To nie je spôsob na hľadanie efektívnych riešení ich prípadného porušovania. Zároveň podporujeme zmysluplný vnútorný dialóg s Maďarskom a Poľskom v rámci EÚ.
Tiež považujeme za dôležité dodržiavanie našich záväzkov v rámci NATO.
Z bezpečnostného hľadiska vidíme ako absolútne kľúčové znižovanie našej ekonomickej závislosti od Číny – pri produktoch ako napríklad zdravotnícky materiál.
Pandémia a jej vplyv na zahraničnú politiku Slovenska
KDH víta kroky, ktoré vedú k nastaveniu strategickej komunikácie SR o význame a prioritách našej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Aj keď treba jasne povedať, že strategická komunikácia nie je problém rezortu diplomacie, ale celej vládnej koalície. Priestor na zlepšenie v tomto kontexte je stále veľký. Poukazuje na to aj veľké zlyhanie v podobe zmätočnej komunikácie a nejednotného postoja vlády SR pri nákupe vakcíny Sputnik V neregistrovanej v EMA.
Zhodnotenie postupu Slovenska a členských krajín EÚ v boji proti pandémii
Ešte na začiatku pandémie, vo februári 2020, keď Slovensko neevidovalo žiadneho nakazeného, vznikli prvé spoločné európske verejné obstarávania na nákup ochranných a zdravotníckych pomôcok v rámci EÚ. Tento koordinovaný prístup zostal následne aj pri vakcínach, kde sa v mnohom ukázala európska solidarita aj pri darovaní vakcín tam, kde boli práve potrebné.
Zapojilo sa aj Slovensko, ktoré darovalo nevyužité vakcíny na Taiwan, do Kene, Rwandy, Arménska, Ukrajiny, Čiernej Hory, Česka i Palestíny. Darovali sme taktiež ochranný zdravotnícky materiál Svätej stolici, ktorá ho využije vo svojich centrách humanitárnej a sociálnej pomoci po celom svete. Slovenský výrobca zo Starej Turej sa tiež stal jedným z kľúčových dodávateľov injekčných striekačiek a ihiel používaných pri vakcinácii pre viaceré krajiny EÚ. Reakcieschopnosť a odolnosť EÚ voči podobným fenoménom v budúcnosti posilní nový európsky Úrad pre pripravenosť a reakciu na núdzové situácie v oblasti zdravia (HERA). Vítame ambiciózny program EU4HEALTH, ktorého cieľom je prostredníctvom miliardových investícii zabezpečiť v priebehu nasledujúcich rokov zdravotnícku sebestačnosť EÚ vo viacerých oblastiach. Fond obnovy považujeme za rozhodujúci pri postpandemickom reštarte ekonomiky a nevyhnutných reformách. KDH ako strana s veľkým vplyvom v regiónoch je pripravená na efektívnu spoluprácu tak, aby Slovensko čo najlepšie využilo tieto európske finančné prostriedky.
