Vláda by mala v čo najkratšom čase umožniť mestám, obciam a župám nulové spolufinancovanie eurofondov. Uprostred vážnej krízy si totiž mnohé samosprávy nemôžu dovoliť realizovať projekty, ktoré by výrazne pomohli ľuďom v regiónoch i celej krajine. Nulová spoluúčasť by podporila aj lepšie čerpanie eurofondov, v ktorom už roky chronicky zlyhávame. Vyhlásilo to Kresťanskodemokratické hnutie.
Ak chcú dnes samosprávy čerpať prostriedky z fondov EÚ, musia sa na financovaní podieľať účasťou vo výške 5 %. Tie obce či mestá, ktoré spolufinancovanie nedokážu uhradiť, o granty žiadať nemôžu. KDH navrhuje túto povinnosť zrušiť a na rozdiel od súčasnosti samosprávam zároveň umožniť z fondov hradiť prípravu projektov, ako aj zrýchliť predfinancovanie a refundáciu. Tie trvajú neraz mesiace i roky.
„Mestá, obce a župy opakovane ukázali, že sú schopné pomôcť štátu zvládnuť aj krízové situácie. Dnes, uprostred vážnej krízy, môžu štátu a ľuďom pomôcť ešte viac – realizáciou projektov z európskych fondov. V aktuálnej situácii si to však mnohé nemôžu dovoliť. Je čas umožniť im čerpať eurofondy bez spolufinancovania,“ uviedol predseda KDH Milan MAJERSKÝ. To podľa neho výrazne pomôže ľuďom, samosprávam i krajine.
Líder kresťanských demokratov upozorňuje, že subjekty verejnej správy by žiadali o eurofondy odvážnejšie, čo by pomohlo výrazne zlepšiť ich dnešné čerpanie, v ktorom Slovensko zaostáva. „Najmä obce, ktoré nedokážu utiahnuť spolufinancovanie, často zvlášť potrebujú pomoc pri oprave ciest, školských, zdravotníckych a sociálnych zariadení, budovaní vodovodov či kanalizácie. Zrušme túto záťaž a namiesto vracania nevyčerpaných miliárd do Bruselu pomôžme ľuďom tam, kde žijú,“ apeluje Majerský.
Slovensko musí podľa KDH bezodkladne zabrať v čerpaní eurofondov. Každé euro, ktoré nejde do modernizácie krajiny, ale vrátime ho späť, podľa hnutia spôsobuje zaostávanie za inými krajinami. „KDH dlhodobo bojuje, aby sa eurofondy čerpali rýchlejšie a aby ich išlo viac priamo do regiónov, aj podľa vzoru zahraničia. Tieto peniaze majú pomôcť Slovensku posúvať sa dopredu. Keďže sa to však nedeje, prichádzame s ďalším riešením nulovej spoluúčasti a veríme, že vláda si ho osvojí. Čakajú na to ľudia, pre ktorých môžu eurofondy priniesť lepší život i prácu. Na to ich však nesmieme nechať prepadnúť,“ zdôraznila europoslankyňa za KDH Miriam LEXMANN.
KDH pripomína, že v miere čerpania eurofondov sme aktuálne medzi štátmi EÚ druhí od konca, pričom z celkového záväzku 10 operačných programov v programovom období 2014 – 2020 sme doposiaľ zo sumy 14,3 mld. eur dokázali čerpať iba 54 %, teda 7,7 mld. eur. Na preinvestovanie zostávajúcich 6,6 mld. eur má Slovensko čas už iba do konca roka 2023. Na roky 2021 – 2027 Slovensko zo všetkých fondov EÚ dostane spolu 12,6 miliardy eur. Ďalších 6 miliárd eur je z Plánu obnovy a odolnosti. Spolu tak má SR aktuálne k dispozícii z fondov EÚ 25 miliárd eur, ktoré ak nevyčerpá, vráti do Bruselu.
„Nulové spolufinancovanie pre samosprávy treba ako soľ. Naozaj nám podmienka stanovenej spoluúčasti pri projektoch stojí za to, aby ich obce či mestá nedokázali zrealizovať vôbec a namiesto európskych zdrojov budeme musieť investovať z vlastného rozpočtu? Vracať nevyužité peniaze znamená páchať obrovskú krivdu na občanoch Slovenska, ktorým štát berie to, čo im patrí,“ podčiarkol ekonomický expert a člen vedenia KDH Jozef HAJKO.
Ako ďalej upozorňuje, z balíka eurofondov v programovom období 2021 – 2027 by malo pri hrubom odhade obciam a mestám smerovať asi 4,1 mld. eur. Päťpercentné spolufinancovanie by predstavovalo asi 200 miliónov eur rozložených na viacero rokov. Pri modeli 8-percentného spolufinancovania, ktoré avizoval rezort financií, by išlo o 330 miliónov eur. „Pri porovnaní toho, o čo môžeme prísť pri podmienke spoluúčasti a čo môžeme získať jej zrušením, jednoznačne víťazí nulová spoluúčasť. Verím, že vláda sa postaví na túto víťaznú stranu. Prospech z toho môžu mať všetci – štát, samosprávy a hlavne občania,“ hodnotí Hajko.
KDH okrem nulového spolufinancovania tiež navrhuje, aby samosprávy mohli z fondov hradiť prípravu projektov, teda medzi oprávnené výdavky zaradiť napríklad projektové dokumentácie, štúdie, analýzy či odborné poradenské služby. Spoločne so zrýchlením financovania by išlo o silné pozvanie na účinné čerpanie eurofondov.
