Vo veku 79 rokov zomrela 11. januára 2021 Mária Guregová (6. január 1942 – 11. január 2021).
Odvaha, obetavosť, ochota – azda tri najskloňovanejšie z plejády pozitívnych čŕt, ktoré pri spomienke na Máriu Guregovú v ostatných dňoch vyslovujú jej blízki a známi.
O dnešnú silnú pozitívnu spomienku a zároveň tak veľký smútok v srdci z jej neprítomnosti sa zaslúžila už od samého detstva prežitého v rodnej Starej Ľubovni. Spolu s deviatimi súrodencami bola odmalička vychovávaná v kresťanskej viere a láske k blížnemu. Uprostred besniaceho komunizmu to bolo odvážne a Mária si tieto dary vzala za svoje pre celý zvyšok života.
Už po strednej škole jej pre verejne prezentovaný Kríž v srdci odmietli dať kádrové odporúčanie pre štúdium na vysokej škole. Odvážne si však poslala prihlášku na matematiku do Bratislavy – znie to neuveriteľne, ale napriek všetkému uspela.
Ako vysokoškolská pedagogička matematiky zostala verná Bohu, čo ju po roku 1968 stálo miesto. Nezlomila sa, a kým v duši zostala naďalej lojálna predovšetkým viere, svoju spoločenskú aktivitu presmerovala „do podzemia“. Hoci o tom nikdy veľa nehovorila, zainteresovaní vedia, že pri tajných aktivitách podzemnej cirkvi – ktoré pomáhali vo verejnosti šíriť Božie slovo, vieru, vzdelanie a odvahu vytrvať ťažké časy útlaku – bola osobnosťou.
V snahe pomôcť verejnosti k spoznaniu slobody, vzdelania a spravodlivosti našla zmysel svojej činnosti aj po revolúcii. Už na začiatku 90. rokov ovládala vtedy neznámy počítač, čo naplno využila pri práci pre agentúru SAIA, kde sa nielen snažila získať štipendiá a zahraničné pobyty pre Slovákov, ale prebúdzala u mladých ľudí túžbu po poznaní.
Verila, že ak chce spoločnosť a jej pomery úprimne ovplyvniť, nástrojom môže byť aj politika. Verne a konštruktívne vždy reprezentovala KDH. Ako bratislavská staromestská poslankyňa pôsobila dvanásť rokov, pričom spoločensky aktívna a formujúca zostávala aj mimo politiky.
Známe sú jej bratislavské mikulášske večery pre deti a mimoriadna podpora a opatera pre viacdetné rodiny – spoločenskú skupinu, z ktorej sama vzišla. Jej služba bola v obetavosti a ochote pri zápase za rodinu, zdravý vývoj mládeže a ochranu života.
Spoluzakladala a neskôr i úspešne viedla Fórum pre verejné otázky, angažovala sa vo Fóre kresťanských inštitúcií a neskôr aj medzi kresťanskými seniormi. Jej stopa zostane nezmazateľné vyrytá v zápase o cirkevné školstvo (Katolícka univerzita jej v roku 2010 udelila striebornú medailu „za podporu a šírenie dobrého mena“) a čistotu a kultiváciu verejného priestoru.
Nikdy nestála bokom pri organizovaní množstva vedeckých seminárov, odborných prednášok, petícií proti hazardu, extrémizmu či za ochranu cirkevných sviatkov, voľnú nedeľu, za vznik cirkevných škôl a médií, popularizáciu viery a vzdelávania.
Ako spomínajú jej najbližší, nevyčerpateľná sila a nezlomnosť nezostávali iba v Bratislave. Rada a ochotne vždy pricestovala domov do Starej Ľubovne pomôcť súrodencom, a keď bolo treba, aj desať hodín kopať na poli.
Na dôchodku neustala, práve naopak, medzi prvými a verejne stála na strane racionálnej argumentácie a obhajobe spoločnosti vernej prirodzeným hodnotám, čo uprednostňovala pred zničujúcim a ukričaným politickým marketingom i bezbrehým znevažovaním autorít.
Rodinou pre ňu sme boli my všetci, pre ktorých sa odvážne a ochotne obetovala vo svojej vytrvalej a nezlomnej službe pre lepšiu spoločnosť.
Toto sú ľudia, ktorých odkaz chceme v KDH napĺňať a niesť ďalej.
Najvýstižnejšie to povedal jeden z jej príbuzných: Mária bola služobníčkou pre dobro iných.
