Bratislava, 18. september 2020 – Odluka cirkví od štátu sa ako téma dlhodobo zneužíva na získanie pozornosti. Za 20 rokov platnosti Vatikánskej zmluvy sa však nenarušili žiadne ľudské práva, ani práva cirkví alebo v občianskej spoločnosti, práve naopak, ide o vynikajúci medzinárodný stabilizačný činiteľ a právnu istotu pre občanov. V reakcii na avizované kroky SaS vo veci Vatikánskej zmluvy to uviedlo KDH s tým, že „Ústavný súd ani nemôže rozhodovať o platnosti, zániku či zmene zmluvy, ktorá je len na dohode zmluvných strán“.
„Prečo sa tieto dobré zmluvy po 20 rokoch bezproblémového uplatňovania spochybňujú? Potrebuje niekto zaujať politickou témou?“ reaguje na kroky SaS predseda KDH Milan Majerský. Za nie dobré považuje aj načasovanie diskusie. „Na konci minulého roka bol demokraticky a bez rozporov prijatý nový zákon o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností, ktorý je konsenzom expertnej skupiny zástupcov štátu i cirkví a potvrdený ústavnou väčšinou,“ upozorňuje Majerský. Ponechanie zákona v aktualizovanej podobe, ktorá odráža spoločenskú vôľu v parlamentnej demokracii, považuje v aktuálnej situácii za najlepšie riešenie.
KDH ďalej upozorňuje, že na základe medzinárodnej zmluvy s Katolíckou cirkvou (KC) reprezentovanou Svätou stolicou a vnútroštátnej zmluvy s inými registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami (CaNS) platia pre veriacich všetkých vyznaní rovnaké práva a povinnosti. „Cirkvi a náboženské spoločnosti, ak sú registrované v SR, sú si rovné v právach a povinnostiach. Garantuje to ústava, zákony i príslušné zmluvy cirkví so štátom,“ vysvetľuje člen predsedníctva KDH, expert pre medzinárodné, ústavné právo a vzťahy štátu a cirkví prof. Marek Šmid. Medializovanú tzv. nerovnosť medzi KC a CaNS hodnotí ako nepravdivú, pretože princíp rovnosti registrovaných CaNS znamená v aplikovaní oboch základných zmlúv rovnaké práva a povinnosti ich členov, ako aj oboch strán týchto zmlúv.
Podľa M. Šmida rovnako nedochádza ani k nerovnováhe práv a záväzkov Svätej stolice a SR. „Žiadna nerovnováha oproti iným konkordátnym typom zahraničných zmlúv sa v slovenskej zmluve nenachádza.“ Z hľadiska obsahu noriem kánonického práva, ústavného práva, ako aj konkordátneho práva podľa neho možno uzavrieť, že „civilný právny systém, ako aj kánonický systém sú v zásade skutočne vysoko autonómnymi a nezávislými, čo potvrdzujú tak normy kánonického práva, ako aj civilného práva.“
V otázke modelu štátneho financovania KDH poukazuje na to, že tento princíp je dlhodobý. Už 31 rokov sa používa po roku 1989, historicky ďaleko siaha aj v období predtým a podľa hnutia aj dnes najlepšie vyjadruje situáciu na Slovensku. „Právna istota nie je podporovaná náhlymi zmenami bez akéhokoľvek relevantného dôvodu. Argumenty o ovplyvňovaní verejnej mienky v etických otázkach, či naopak, neschopnosti ovplyvňovať verejnú mienku, sú irelevantné a príliš úzko názorovej politickej povahy,“ zdôrazňuje Marek Šmid.
K otázke finančných vzťahov štátu a cirkví dopĺňa, že aktuálny zákon SR o finančnej podpore cirkví rozširuje možnosti použitia štátneho príspevku, pričom zohľadňuje počet veriacich a definovať tieto vzťahy dovoľuje aj Vatikánska zmluva. „Zmluva len obsahuje niekoľko pravidiel, ktoré by sa mali rešpektovať v oblasti financovania cirkví. Napríklad spolufinancovanie kultúrnych pamiatok, štátne financovanie výkonov, ktoré cirkev zabezpečuje pri sociálnych a zdravotných službách, financovanie školstva a ďalšie. Tu cirkev zabezpečuje činnosti, ktoré by inak musel zabezpečiť štát,“ uzatvára Marek Šmid.
