KDH vyzýva ministra školstva Branislava Gröhlinga (SaS), aby nechal učiteľov konečne pracovať. Učiteľov na všetkých stupňoch škôl dnes ničí chaos byrokracie a pandemických opatrení, ktoré fungujú len na papieri. Samotné vzdelávanie, rozvoj a motivácia mladých ľudí po poznaní dnes nie je centrom, ale iba časťou učiteľskej práce, upozorňuje člen predsedníctva a expert KDH na školstvo Martin Šmilňák. Stav je podľa neho výsledkom toho, ako rezort vedie minister.
„Na papieri sa zdajú nové pravidlá covid-automatu a školského semaforu viac učesané. V praxi stratíme ďalší školský rok. Neviem, dokedy chce minister čakať a hrať sa na pekného,“ hodnotí Šmilňák. Napriek tomu, že pozitívnych je niečo cez sedemsto žiakov, v karanténe je okolo 27-tisíc študentov.
Naplniť sľub, aby sa žiaci učili, je podľa Šmilňáka zo strany ministra nemožné. KDH ešte počas letných prázdnin upozorňovalo rezort školstva, že navrhnuté pandemické opatrenia nebudú fungovať. „Prečo minister pred začiatkom roka sľuboval žiakom a rodičom cez kamery veci, ktoré nedokáže splniť? Nenaplnenými sľubmi o antigénových domácich testoch učiteľov iba vystavil ďalším nespokojným e-mailom, telefonátom, opakovanému vysvetľovaniu,“ približuje Šmilňák.
Jedna vec je podľa neho zatváranie tried a druhá, ako a čo majú učitelia učiť. „Postupovať ďalej s učivom s pár študentmi, čo zostali v škole, alebo čakať desať dní na tých v karanténe? Učitelia nakoniec nebudú stíhať riadne učiť tých, čo sú v škole a zároveň sa venovať tým, čo sú doma,“ upozorňuje pedagóg so skúsenosťami z riadenia materskej, základnej, základnej umeleckej školy, gymnázia či centra voľného času.
Šmilňák opakovane pripomína, že posilniť by sa mala aj prevádzka školských klubov detí, tzv. družín, aby ich so súhlasom rodičov navštevovalo čo najviac detí so zanedbaným vzdelaním. Po vzore zahraničia by sa po škole venovali oddychu, tvorivým, pohybovým aktivitám a vo zvyšnom čase dobiehaniu a upevňovaniu učiva, ako aj domácim úlohám a príprave na ďalší deň. V konečnom dôsledku by to pomohlo aj deťom, aj rodičom, pričom Slovensko by sa vyhlo riziku, že desiatky tisíc detí zo sociálne znevýhodneného prostredia zostanú negramotné.
Expert KDH na školstvo zároveň upozorňuje na obrovské byrokratické zaťaženie riaditeľov, zástupcov a ekonómov škôl, pričom aj učitelia sú dnes často viac byrokratmi ako vzdelávajúcimi. Náplň ich práce sa podľa neho musí zjednodušiť. „Desiatky hodín trávia učitelia a vedúci zamestnanci administrovaním vzdelávacích poukazov, nezmyselnými rozhodnutiami o prijatí do školských zariadení, riešením dvojnásobného, zvýšeného či obyčajného daňového bonusu, obedov zdarma, skúmaním, kto je alebo nie je v hmotnej núdzi, zisťovaním, ktorý deviatak už má či ešte nemá 15 rokov, aby dostal obed zdarma, či rodičia daňový bonus,“ priblížil Šmilňák.
Vzdelávacie poukazy, lyžiarske výcviky, školy v prírode, obedy zdarma, pomôcky pre deti v hmotnej núdzi, rozdelenie školy na školu a školské zariadenia učiteľov gniavi a oberá o silu, ktorú by radšej venovali deťom. Expert KDH na školstvo zdôrazňuje, že všetky tieto povinnosti spravuje a financuje nielen ministerstvo školstva, ale rôzne inštitúcie, ktorým treba všetko dokladovať.
Vyzýva preto na zjednodušenie: jedna škola, jeden normatív, jedno riadenie. „Chcete, aby školy poskytli všetkým žiakom teplý obed, všetky potrebné učebné pomôcky, školský klub detí, rôzne záujmové krúžky, školu v prírode, lyžiarsky, plavecký, či iný kurz? Dobre, ale napočítajte to všetko do jedného normatívu, uložte nám, aby malo každé dieťa na tieto veci právo a my to zabezpečíme. Nevymýšľajte pre nás ďalšiu zbytočnú administratívnu prácu,“ uzatvára Šmilňák odkaz ministrovi.
