Brusel, 14. október 2020 – V otvorenom liste Európskej komisii (EK) žiada Miriam Lexmann (EĽS/KDH) o čo najskoršie obnovenie mandátu osobitného vyslanca na podporu a ochranu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Post je už rok neobsadený, hoci EK ešte v júli deklarovala, že ho obnoví. K výzve sa pripojili desiatky europoslancov.
Europoslanci stupňujú niekoľkomesačnú aktivitu s cieľom opätovne vymenovať osobitného vyslanca. Úlohou na tejto medzinárodne dôležitej pozícii je zabezpečiť rešpektovanie slobody myslenia, náboženského vyznania alebo viery. „Potrebujeme úrad s viacročným funkčným obdobím a odborným tímom pracovníkov, ktorý bude pomáhať chrániť slobodu myslenia, vierovyznania a brániť náboženské menšiny najmä v tzv. tretích krajinách, kde sú často prenasledované a utláčané. Jeho menovaním Komisia vyšle signál, že EÚ je odhodlaná postaviť sa na stranu obetí násilia všade vo svete a bojovať proti ich prenasledovaniu pre náboženstvo alebo vieru,“ vysvetľuje dôležitosť pozície Miriam Lexmann.
Štúdia Pew Research Center o globálnych obmedzeniach náboženstva odhaľuje, že v 83 krajinách sveta bola v roku 2017 zaznamenaná vysoká alebo veľmi vysoká úroveň náboženských obmedzení a konfliktov. Prenasledovanie má pritom stúpajúcu tendenciu. Sloboda myslenia a náboženského vyznania, alebo aj právo neveriť sú pritom základným právom každého človeka, ktoré garantujú medzinárodné dohovory.
„Prenasledovanie na základe náboženstva či viery navyše prispieva k migračným vlnám a súvisiacim bezpečnostným výzvam, ktoré ohrozujú aj bezpečnosť EÚ. Podpora slobody náboženského vyznania a viery je nielen v súlade s hodnotami, na základe ktorých má EÚ konať smerom k zahraničiu, ale je nevyhnutná aj pri posilňovaní našej úlohy riešiť globálne výzvy,“ zdôrazňuje Lexmann, ktorá aktuálnou výzvou EK nadväzuje na dlhodobú snahu obnoviť post vyslanca. K výzve sa doposiaľ pripojilo 48 europoslancov naprieč krajinami a politickým spektrom, okrem iných aj bývalý predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani.
Európsky parlament už pri viacerých príležitostiach požadoval posilnenie úlohy EÚ pri podpore slobody náboženského vyznania alebo viery. Vyplýva to aj zo záväzkov v Akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu. Europoslanci ním odporúčajú posilniť samotný mandát osobitného vyslanca. „Cielené útoky na náboženské slobody v ostatných rokoch preukázali potrebu cielenejšej a naliehavejšej reakcie,“ dopĺňa Lexmann.
Európska komisia vytvorila tento post po prvý raz v roku 2016 a prvým osobitným vyslancom EÚ pre náboženskú slobodu vo svete bol slovenský politik Ján Figeľ. Jeho poverenie sa skončilo v novembri 2019. Komisia v júli tohto roka oznámila, že pozíciu opätovne obnoví, čo privítala odborná verejnosť i viacero ľudsko-právnych organizácií a nadácií, ako aj predstavitelia náboženských organizácií a cirkví po celom svete. Doposiaľ však osobitný vyslanec vymenovaný nebol.
Úlohou osobitného vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu je monitorovať a vyvíjať aktivity k ochrane slobody myslenia a vierovyznania, ako aj podpora prenasledovaným náboženským skupinám i jednotlivcom vo svete.
